Diskusia k 65. výročiu SNP v historiografii
V rámci tretieho dňa vedeckej konferencie Kolaborácia a odboj na Slovensku a v krajinách nemeckej sféry vplyvu v rokoch 1939 - 1945 (Banská Bystrica, 13. - 15. 10. 2009) Múzeum SNP usporiadalo diskusiu o minulosti, súčasnosti a perspektíve historiografie Povstania, ktorá nadviazala na úvodný referát historika Viléma Prečana 65 rokov historiografie Slovenského národného povstania 1944. V spolupráci s organizátorom podujatia Marekom Syrným Vám prinášame prepis jej zvukového záznamu.
Od odboja ku kolaborácii. Náčrt problematiky spolupráce príslušníkov odboja so slovenskými a nemeckými orgánmi v rokoch 1939 - 1945 na Slovensku
Dejiny slovenského odboja nie sú iba históriou pozitívnych či legendarizovaných udalostí. To sú aj okamihy zakolísania až zrady odbojových cieľov a ideálov. Aj keď takýchto „čiernych škvŕn“ sa v slovenskej rezistencii nevyskytlo veľa, predsa aj tie, ktoré boli, niekedy výrazným spôsobom ovplyvnili, resp. mohli nebezpečne ovplyvniť chod dejín. A to nie len odboja, ale celej spoločnosti. Stačí si uvedomiť, aké nesmierne dôsledky mali na komunistickú rezistenciu úspechy Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB), ktorá bola schopná eliminovať prvé štyri ilegálne vedenia, či ako blízko boli nemecké bezpečnostné orgány k dekonšpirácii príprav povstania v lete 1944.
Spravodajský dôstojník Anton Tomeček
Pre historiografiu Slovenského národného povstania (SNP) je osobnosť škpt. Antona Tomečka dodnes pomerne neznáma. Treba konštatovať, že neprávom. V prelomových rokoch 1944 – 1945 bol totiž Anton Tomeček súčasťou viacerých významných historických udalostí. Napríklad, v máji 1944 sa stal významným dôstojníkom na spravodajskom oddelení Ministerstva národnej obrany (MNO) v Bratislave, kde sa priamo podieľal na prípravách SNP a po jeho vypuknutí bol spravodajským dôstojníkom na Veliteľstve 1. československej armády (ČSA) na Slovensku. Tesne pred potlačením povstania bol vyslaný do tyla nemeckých vojsk a na severe terajšieho okresu Levice zorganizoval menšiu partizánsku skupinu. Po príchode Červenej armády (ČA) do tohto priestoru koncom decembra 1944 sa pripojil k vojskám 2. ukrajinského frontu a došiel s nimi až do Bratislavy.
Problematika kolaborácie a odboja vo výučbe dejepisu
Tematika kolaborácie a odboja vo výučbe dejepisu predstavuje vážny didaktický problém z hľadiska obsahu učiva (otázka faktografie), ale najmä z etického hľadiska. Nemecký didaktik Hans Gloeckel vo svojom prehľade hodnotových cieľových kategórií výučby dejepisu v publikácii Geschichtsunterricht (Bad Heilbrunn 1973) o. i. zdôraznil, že dejiny majú učiť premýšľať o dobre a zle (teda etické ciele), že dejiny majú viesť k vytváraniu kritického stanoviska (kritické ciele), ďalej fakt, že dejiny majú politicky formovať (t.j. ciele politického utvárania). História poskytuje množstvo situácií, v ktorých ľudia jednotlivo alebo v skupine svojím správnym alebo nesprávnym rozhodnutím môžu ovplyvniť v dobrom alebo zlom zmysle svoje okolie napr. situáciou, keď právo a bezprávie tiež zohráva dôležitú úlohu. Konfrontáciou s týmito situáciami sa vyvíja u žiakov zmysel pre dobro a zlo.
Podivní spojenci: slovensko-maďarské konflikty v dokumentoch slovenskej armády
Otázka slovensko-maďarských vzťahov patrí medzi ťažiskové otázky našej historiografie a venuje sa jej neustála pozornosť. Jednou z častí tejto problematiky jej aj otázka vzťahov v rámci armády, ktorá posiaľ nebola spracovaná. Možno povedať, že jej spracovaniu nenahrávala ani doba. V období cez vojnu bola tendencia konflikty viac-menej oficiálne ututlávať, cenzúra o nich nedovolila otvorene písať. Po roku 1948 zas o týchto skutočnostiach neumožňovali otvorene hovoriť nové politické mantinely: kuratela spoločného hegemóna – ZSSR, záväzná idea proletárskeho internacionalizmu, celková negácia 1. Slovenskej republiky (SR) a jednostranné zameranie na vyhľadávanie odbojových tradícií. V posledných rokoch zas do historiografie, publicistiky – pod mediálnym i politickým tlakom – preniká zas podobne nebezpečná tendencia tzv. politickej korektnosti. Táto tabuizuje, či v lepšom prípade zahmlieva podstatu slovensko-maďarského sporu a sústreďuje sa na jednostranné vyhľadávania prvkov „pokojného spolužitia“, „tolerancie“, „multikulturalizmu“ a pod. V prípade reflektovania a hodnotenia vzťahu SR s Maďarskom, ich vzájomných konfliktov, však treba vychádzať z historických okolností a príčinno-následnej súvislosti. Fakty si netreba nasilu prikrášľovať a nie je namieste vnášať do problému (ex-post) všeobecné floskule momentálnych trendov politickej korektnosti.
Nové publikácie Múzea SNP
Múzeum SNP v Banskej Bystrici vydalo roku 2009 dve nové publikácie - zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie pod názvom Varšavské povstanie a Slovenské národné povstanie – podobnosti a rozdiely. a kolektívnu monografiu Kolaborácia a odboj na Slovensku a v krajinách nemeckej sféry vplyvu v rokoch 1939 - 1945. Základné údaje o knihách si môžete prečítať tu, bližšie informácie, ako aj obsahy diel na stránke vydavateľa.
Volebné právo žandárstva v medzivojnovom Československu
Žandárstvo medzivojnového Československa bolo organizovaným bezpečnostným zborom, ktorý z aspektu výkonu služby pokrýval najväčší počet obyvateľstva územia ČSR. Do jeho kompetencie patrilo udržovanie verejného poriadku a bezpečnosti na celom území ČSR, mimo obvody miest, kde vykonávala poriadkovú službu mestská a štátna polícia.
Moderné dejiny Slovenska I.
Slovenská republika 1939-1945
Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu II.
Slovenské národné povstanie 1944
