Reportáž z konferencie Slovensko medzi Salzburgom a vypuknutím Povstania
V dňoch 20. – 22. apríla 2009 zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Trnavskou univerzitou už úctyhodné ôsme pokračovanie tradičného podujatia Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov.
Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou svojou kvalitou opäť v ničom nezaostala za minulými ročníkmi. Počas troch dní odznelo v niekoľkých blokoch takmer 30 príspevkov slovenských a českých historikov, ktorí analyzovali rozličné aspekty vývoja Slovenska od salzburských rokovaní až do vypuknutia Povstania.
Po úvodných príhovoroch zástupcov usporiadateľských organizácií konferenciu otvoril panel „Politika a spoločnosť“. Anton Hruboň sa vo svojom príspevku venoval vnútrostraníckemu konfliktu medzi konzervatívnym a radikálnym krídlom HSĽS na pozadí sporu o interpretáciu ideológie slovenského národného socializmu. Vojtech Kárpáty sa zaoberal slovenskou politickou symbolikou v rokoch 1938 – 1945, pričom v stručnosti načrtol aj jej vývin v ostatných krajinách spolupracujúcich s Nemeckom. Marek Syrný rozoberal tému politicky motivovaných trestných činov na Slovensku a pokúsil sa o ich kvantifikáciu a štruktúrnu analýzu. Blok uzavrel referát Ondreja Podolca, v ktorom prezentoval obraz Slovenska v správach odbojových skupín posielaných do Londýna.
Úvodné príhovory zástupcov usporiadateľských organizácií
Prvý blok konferencie otvoril svojím referátom Anton Hruboň
Druhý deň konferencie otvorili príspevky venujúce sa zahraničnopolitickým aspektom 1. SR. Branislav Kinčok a Martin Lacko venovali pozornosť slovensko-maďarským konfliktom v rámci vymedzeného obdobia. Oldřich Pejs prednášal o pracovnom útvare pre utečencov v Ústí nad Oravou.
Martin Lacko prednášal o vybraných slovensko-maďarských konfliktoch v rokoch 1940 - 1943 z hľadiska armádnych dokumentov
Po krátkej prestávke popísal Michal Schvarc priebeh a problémy akcie Kinderlandverschickung na Slovensku. Petr Kubík vykreslil charakter slovensko-talianskych vzťahov. Martin Jarinkovič sa venoval prezentácii chorvátskej otázky na stránkach domácej tlače. V záverečnom príspevku panelu Pavel Suk aj s názornými ukážkami priblížil obraz Slovenska v protektorátnych periodikách.
Michal Schvarc sa v príspevku zaoberal akciou Kinderlandverschickung na Slovensku
V poobedňajšom bloku dostali priestor vojenskí historici. Marian Uhrin predniesol príspevok o slovenskom delostrelectve, Milena Balcová sa venovala pracovnému zboru Národnej obrany v rokoch 1940 – 1945. Po nich prišli na rad referáty Petra Jašeka, Pavla Mičianika a Pavla Marciša dotýkajúce sa problematiky slovenskej armády.
Aktéri konferencie pokračovali v priateľských neformálnych diskusiách na večernej recepcii.
Posledný deň podujatia publikum s výsledkami svojho výskumu oboznámili historici Ľudovít Hallon, Miroslav Sabol, Karol Janas, Martin Kubuš a Peter Mičko. Ich referáty boli venované hospodárskym stránkam dejín Slovenska v rokoch 1940 – 1944. Blok doplnila referátom z oblasti histórie telovýchovy a športu Jaroslava Benická.
Program konferencie ukončili príspevky Petra Borzu, Atanáza Mandzáka, Petra Sokoloviča, Martina Hetényiho a Jána Mitáča zo sféry regionálnych dejín.
Záverečný deň konferencie: Martin Lacko a Martin Hetényi
Hoci sa konferencia uskutočnila tentokrát za menšej účasti širšej verejnosti ako tomu bolo minulý rok, svoj účel nepochybne splnila. Prezentované príspevky budú publikované v zborníku, ktorý by mal vyjsť pravdepodobne koncom roka 2009.
V publiku nechýbali ani študenti Trnavskej univerzity
Celkový pohľad na aulu Pázmáneum, v ktorej sa konferencia uskutočnila
Na záver nám zostáva vysloviť želanie, aby sme sa v zdraví a podobnej príjemnej atmosfére stretli aj nabudúce.
Foto: Branislav Kinčok a Peter Sokolovič
