Počet zobrazených článkov: 15 (z celkom 36 nájdených)
Alexander Mach: pokus o biografický profil (I.)
Alexander Mach sa narodil 11. októbra 1902 v Slovenskom Mederi [1] v rodine roľníka Jozefa Macha. Rodinné zázemie a výchova v prísnom kresťanskom duchu predurčili aj životnú cestu, po ktorej sa mladý Mach rozhodol kráčať. Od svojho raného detstva prejavoval túžbu stať sa katolíckym kňazom a tomuto cieľu podriadil celé svoje štúdiá. Po absolvovaní miestnej ľudovej školy v Slovenskom Mederi prestúpil na rímskokatolícke reálne gymnázium v Nových Zámkoch, ktoré navštevoval od roku 1914.
Spomienky na oslobodenie 1945 alebo ako v Sučanoch sovietske ťavy orali
Narodil som sa v roku 1933 v Bánovciach nad Ondavou. Môj otec bol poštovým zamestnancom a presvedčeným antifašistom, ktorý sa angažoval do SNP. V Krupine, kde bol prednostom pošty, bol aj členom ilegálneho a neskôr legálneho národného výboru a mal na starosti zabezpečovanie spojenia. To všetko pôsobilo na osud našej rodiny. Pred obsadením Krupiny Nemcami sme museli Krupinu opustiť a evakuovať. Po príchode Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy do Krupiny bol na otca vydaný zatykač. Len čistou náhodou si členovia národného výboru, vrátane otca, zachránili život. Otec sa skrýval v horách a neskôr na rôznych miestach. Matka so mnou a mojím bratom evakuovala najprv do Zvolenskej Slatiny, potom do Garanseku (dnes Hronsek), ďalej na Ľubietovskú pílu a nakoniec do Sučian, rodnej obce matky. Tu som prežil oslobodenie obce Sučany vojakmi 1. československej brigády.
Spravodajský dôstojník Anton Tomeček
Pre historiografiu Slovenského národného povstania (SNP) je osobnosť škpt. Antona Tomečka dodnes pomerne neznáma. Treba konštatovať, že neprávom. V prelomových rokoch 1944 – 1945 bol totiž Anton Tomeček súčasťou viacerých významných historických udalostí. Napríklad, v máji 1944 sa stal významným dôstojníkom na spravodajskom oddelení Ministerstva národnej obrany (MNO) v Bratislave, kde sa priamo podieľal na prípravách SNP a po jeho vypuknutí bol spravodajským dôstojníkom na Veliteľstve 1. československej armády (ČSA) na Slovensku. Tesne pred potlačením povstania bol vyslaný do tyla nemeckých vojsk a na severe terajšieho okresu Levice zorganizoval menšiu partizánsku skupinu. Po príchode Červenej armády (ČA) do tohto priestoru koncom decembra 1944 sa pripojil k vojskám 2. ukrajinského frontu a došiel s nimi až do Bratislavy.
Kormidelník z Petržalky
Všetko sa začalo nevinnou poznámkou jedného divadelného režiséra pri našej spolupráci na istom umeleckom projekte, keď sme mali fajčiarsku pauzu, a nejako prišlo na diskusiu o našom zvláštnom koníčku – reenactmente WWII. „...Môj 83 ročný otec v poslednej dobe hovorí nejaké čudné veci o druhej svetovej vojne. Nerozumiem tomu priveľmi, lebo nám deťom o tom nikdy nepovedal jediné slovo, ale vás by to isto mohlo zaujímať, keď tak radi dokumentujete vojnové udalosti“....
Alkoholická aféra Karola Murgaša z januára 1939
Aféry politických činiteľov boli odjakživa stredobodom záujmu verejnosti. Ako dnes, tak aj v minulosti pútali na seba značnú pozornosť škandály, pri ktorých zohral svoju negatívnu rolu alkohol. K známym osobnostiam slovenského politického života v 20. storočí, ktoré sa netajili svojou náklonnosťou k destilátom, patril aj popredný funkcionár Hlinkovej gardy a neskôr diplomat v službách Slovenskej republiky Karol Murgaš.
Kto bol čatár Ján Baranišin?
Ján Baranišin pochádzal z východného Slovenska. V roku 1943 priženil sa do obce Klátová Nová Ves, okres Topoľčany. Ako vojak slovenskej armády slúžil prezenčnú službu v topolčianskej posádke. Ako vojak bol odkomandovaný na Východný front k Zaisťovacej divízií, ako šofér nákladného auta, ktorá bola dislokovaná v meste Žitomír na Ukrajine.
Dvanásť štvorlístkov XIV.
Keď sme sa už rozhodli - vlastne ja som rozhodol za nás obidvoch, Jean len pristala,- že začneme náš spoločný život v Austrálii, bolo treba robiť prípravy. Najprv sobáš. Ja som práve vtedy pred krátkym časom vyplytval moje skromné úspory, no našťastie náš sobáš sa konal krátko pred koncom britského daňového roka a pri takej príležitosti daňový úrad vrátil poplatníkom všetky príspevky na daň z príjmov od začiatku toho daňového roka. Ja som z tých peňazí časť použil na nový oblek a ostatok išiel na výdavky so svadbou a následnou zábavou.
Zakročiť rázne a bezohľadne: krvavý "incident v Prešove" v marci 1939
Sotvakto si dnes ešte všimne drobnú priehlbinku na ozdobnom kovaní stĺpa napravo od vchodu, kadiaľ sa smerom od kostola sv. Mikuláša vstupuje do parku na Hlavnej ulici v Prešove. Čas a opakované nátery ju takmer zahladili a spolu s ňou i spomienku na udalosť, ktorá sa na ňu viaže – na streľbu v marci 1939, pri ktorej sa na tomto mieste odrazila od kovu guľka.
Partizánske represie voči príslušníkom žandárstva
Jedným z najmenej preskúmaných, ak nie celkom zabúdaných sprievodných javov partizánskeho hnutia na Slovensku počas 2. sv. vojny, je vzťah príslušníkov partizánskych skupín k slovenským žandárom. Žandárstvu ako takému sa historici a publicisti vyhýbali – a ešte stále úspešne vyhýbajú. Nielenže neprávom, ale aj na vlastnú škodu. Obchádzanie celoštátnej mocensko-bezpečnostnej zložky, plne profesionalizovaného a vyzbrojeného orgánu politickej štátnej správy totiž zapríčiňuje deformáciu obrazu vtedajšej doby a spoločnosti. V súvislosti s partizánskym hnutím – od jeho vzniku až do vypuknutia Povstania – bolo žandárstvo vlastne jedinou ozbrojenou zložkou štátu, ktorá ho aktívne a s použitím zbraní potláčala. Cieľom tohto príspevku nie je ucelený prehľad žandárskych protipartizánskych aktivít a partizánskych represií voči jeho príslušníkom (čo platí aj naopak), ale len načrtnutie tejto problematiky. Chce byť impulzom k dôkladnejšiemu a komplexnejšiemu spracovaniu vzájomných vzťahov medzi partizánmi a žandármi, k preskúmaniu príčin konania jednotlivcov a skupín na oboch stranách, ktorých dôsledkom boli ľudské obete.
Partizánske perzekúcie katolíckeho duchovenstva na Liptove
Vypuknutie Slovenského národného povstania a prechod frontu cez územie Slovenska znamenali pre obyvateľstvo markantnú zmenu každodenného života. K jednému z typických fenoménov tohto obdobia patril početný výskyt prípadov represií politicky exponovaných osôb, ale aj obyčajných civilistov. Nevyhli sa im ani predstavitelia rímskokatolíckeho kléru, z ktorého nemalá časť svojou ideológiou, intenzívnou angažovanosťou v štruktúrach vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a otvorenou podporou režimu Slovenskej republiky stvárňovala protipól k novým držiteľom moci a hlavným politicko-vojenským zložkám na tzv. povstaleckom území. Z týchto dôvodov boli viacerí kňazi na jeseň 1944 vystavení perzekúciám rôzneho charakteru – od verbálneho zastrašovania, cez telesné trýznenie až po samotnú fyzickú likvidáciu.
Vo väzení (I.)
Kniha Alexandra Macha "Vo väzení" je dielom denníkového charakteru približujúce život jeho autora vo väznici v súvislosti s Tukovou aférou z roku 1929, ktorá vyvolala v Československu i zahraničí mimoriadny ohlas. Počnúc týmto číslom Vám ho budeme pravidelne prinášať na pokračovanie.
S kameňmi na četníkov
Za vyše osem desaťročí sa spomienka rozplynula v zabudnutí: na to, ako františkáni z kláštora v Nižnej Šebastovej odmietli oslavovať sviatok Jána Husa, ako jedného z nich chceli četníci odviesť a dedina sa postavila na jeho obranu, ako prišiel o život človek. Týždenník Slovenský svet, ktorý vydával v Prešove Emo Bohúň, uverejnil snímku z pohrebu: nebohý na márach pod gypsovou soškou Panny Márie, vedľa nich jeho dievča v svadobnom, podľa vtedajších zvyklostí na znak toho, že nebohý sa nestihol oženiť. Fotografia vyšla bez uvedenia autora – môj starý otec sa bál represií.
Masová exekúcia v Sklenom 21. septembra 1944 v širšom dejinnom kontexte
Udalosť v Sklenom, ktorá sa odohrala 21. septembra 1944, zostáva aj po vyše šesťdesiatich rokoch plná nejasností a záhad, a to aj napriek tomu, že táto kauza bola v posledných rokoch medializovaná. Domáca slovenská historiografia sa represívnym akciám, ktoré sa odohrali na povstaleckom území, mohla z pochopiteľných príčin venovať až po novembri 1989. Ako prvý sa o rekonštrukciu udalostí v Sklenom v dňoch 20. – 21. septembra 1944 pokúsil historik Ján Stanislav. Analýzou jemu dostupných materiálov však dospel k chybnému záveru a dátum masovej exekúcie posunul o týždeň neskôr, t. j. na 28. septembra 1944. Popri archívnych materiáloch vychádzal J. Stanislav z nepublikovaného rukopisu Františka Zányiho Tragédia v Sklenom po 50-tich rokoch, ktorý v konečnom dôsledku prispel k jeho záveru. Cieľom tejto štúdie je preto analýza tých prameňov, ktoré J. Stanislav nemal k dispozícii a súčasne porovnanie s doterajším stavom výskumu a poznania tejto závažnej kauzy. Okrem toho sa budeme snažiť zasadiť udalosť do širšieho kontextu kauzálnych súvislostí.
Spomienky na druhú svetovú vojnu (1942-1945)
Najkrvavejší konflikt v doterajších dejinách, druhá svetová vojna, zasiahol do životov nespočetného množstva ľudí zo všetkých kútov Európy. Ako sa na obdobie rokov 1942-1945 pozerá vojak slovenskej armády a neskôr partizán Rudolf Nemec (1921-1998), sa dočítate v nasledujúcich pamätiach, ktoré autor zostavil s odstupom vyše troch desaťročí od spomínaných udalostí. Za poskytnutie originálneho rukopisu srdečne ďakujeme rod. Nemcovej. Pre autentickosť textu sme ponechali jeho dobové termíny i štylistickú stránku v pôvodnej podobe, upravili sme len pravopis v súlade s platnými normami spisovného slovenského jazyka.
Dvanásť štvorlístkov XIII.
Havant, náš nový dočasný domov, bolo celkom prívetivé malé mestečko. My sme vlastne boli ubytovaní v tábore na okraji mesta. Počas vojny, ako huby po daždi, vyrástlo po celých britských ostrovoch nespočetné množstvo takýchto dočasných bydlísk. Boli v nich vtedy ubytovaní nielen britskí vojaci a letci, ale aj státisíce Američanov, Kanaďanov, Poliakov, Francúzov a iných. Mesto nebolo nijako badateľne poškodené bombardovaním. Nemecké zásahy sa sústredili - okrem Londýna - len na niekoľko väčších miest. Obyvateľstvo bolo však oveľa viac poznačené vojnou. Jedným z dôsledkov tohto stavu bola istá cititeľná počiatočná rezervovanosť voči nám, utečencom.
