Počet zobrazených článkov: 15 (z celkom 32 nájdených)
Slovenské národné povstanie 1944: Otázky, mýty, fakty
Niekoľko odpovedí na časté otázky o SNP...
Vývoj priemyslu na strednom Slovensku v rokoch 1938 - 1945 a dopad Viedenskej arbitráže na jeho základňu
Priemysel v našich podmienkach po vzniku Slovenského štátu 1939 musel spočiatku prekonať množstvo ťažkostí, ktoré súviseli najmä s oddelením od českých krajín a s odtrhnutím južných regiónov. Vládne hospodárske kruhy vyvinuli značné úsilie s cieľom vytvoriť priaznivé legislatívne podmienky na oživenie industrializácie.
Sociálne postavenie úradníctva v rokoch 1939 - 1945 na príklade Tatra banky (II. časť)
(Pokračovanie prvej časti článku)
Hospodárska situácia na východnom Slovensku v rokoch 1944 - 1945 (Vojnové škody na obydliach, komunikáciách a priemysle)
Po viacerých neúspešných operáciách nemeckých vojsk na východnom fronte v roku 1943 sa vlna ťažkých bojov obrátila smerom na západ. Ustupovanie nacistickej armády pred Červenou armádou sa v letných mesiacoch roku 1944 priblížilo k východným hraniciam Slovenskej republiky. Táto časť územia Slovenska sa v neskorších bojových stretoch stala veľmi exponovaným územím. K najničivejším stretom medzi sovietskou a nemeckou armádou došlo v okresoch Medzilaborce, Svidník, Stropkov, Snina a Sobrance.
Sociálne postavenie úradníctva v rokoch 1939 - 1945 na príklade Tatra banky (I. časť)
Slovenské peňažníctvo zaznamenalo v rokoch 1939 – 1945 pozoruhodný rast hospodárskych ukazovateľov. Umožnený bol najmä priaznivými podmienkami konjunktúry vojnového hospodárstva a zásahmi štátu do ekonomiky.
Hospodárske zabezpečenie SNP a život na povstaleckom území
Hospodárske zabezpečenie SNP nemohlo byť pripravené zo dňa na deň, ale potrebovalo dlhšiu prípravu, ktorú zaisťovali významní národohospodári 1. Slovenskej republiky. Materiálne a finančné zabezpečenie Povstania umožňovala aj dobrá hospodárska situácia v Slovenskom štáte.
Volebné právo žandárstva v medzivojnovom Československu
Žandárstvo medzivojnového Československa bolo organizovaným bezpečnostným zborom, ktorý z aspektu výkonu služby pokrýval najväčší počet obyvateľstva územia ČSR. Do jeho kompetencie patrilo udržovanie verejného poriadku a bezpečnosti na celom území ČSR, mimo obvody miest, kde vykonávala poriadkovú službu mestská a štátna polícia.
Problematika kolaborácie a odboja vo výučbe dejepisu
Tematika kolaborácie a odboja vo výučbe dejepisu predstavuje vážny didaktický problém z hľadiska obsahu učiva (otázka faktografie), ale najmä z etického hľadiska. Nemecký didaktik Hans Gloeckel vo svojom prehľade hodnotových cieľových kategórií výučby dejepisu v publikácii Geschichtsunterricht (Bad Heilbrunn 1973) o. i. zdôraznil, že dejiny majú učiť premýšľať o dobre a zle (teda etické ciele), že dejiny majú viesť k vytváraniu kritického stanoviska (kritické ciele), ďalej fakt, že dejiny majú politicky formovať (t.j. ciele politického utvárania). História poskytuje množstvo situácií, v ktorých ľudia jednotlivo alebo v skupine svojím správnym alebo nesprávnym rozhodnutím môžu ovplyvniť v dobrom alebo zlom zmysle svoje okolie napr. situáciou, keď právo a bezprávie tiež zohráva dôležitú úlohu. Konfrontáciou s týmito situáciami sa vyvíja u žiakov zmysel pre dobro a zlo.
Od odboja ku kolaborácii. Náčrt problematiky spolupráce príslušníkov odboja so slovenskými a nemeckými orgánmi v rokoch 1939 - 1945 na Slovensku
Dejiny slovenského odboja nie sú iba históriou pozitívnych či legendarizovaných udalostí. To sú aj okamihy zakolísania až zrady odbojových cieľov a ideálov. Aj keď takýchto „čiernych škvŕn“ sa v slovenskej rezistencii nevyskytlo veľa, predsa aj tie, ktoré boli, niekedy výrazným spôsobom ovplyvnili, resp. mohli nebezpečne ovplyvniť chod dejín. A to nie len odboja, ale celej spoločnosti. Stačí si uvedomiť, aké nesmierne dôsledky mali na komunistickú rezistenciu úspechy Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB), ktorá bola schopná eliminovať prvé štyri ilegálne vedenia, či ako blízko boli nemecké bezpečnostné orgány k dekonšpirácii príprav povstania v lete 1944.
Podivní spojenci: slovensko-maďarské konflikty v dokumentoch slovenskej armády
Otázka slovensko-maďarských vzťahov patrí medzi ťažiskové otázky našej historiografie a venuje sa jej neustála pozornosť. Jednou z častí tejto problematiky jej aj otázka vzťahov v rámci armády, ktorá posiaľ nebola spracovaná. Možno povedať, že jej spracovaniu nenahrávala ani doba. V období cez vojnu bola tendencia konflikty viac-menej oficiálne ututlávať, cenzúra o nich nedovolila otvorene písať. Po roku 1948 zas o týchto skutočnostiach neumožňovali otvorene hovoriť nové politické mantinely: kuratela spoločného hegemóna – ZSSR, záväzná idea proletárskeho internacionalizmu, celková negácia 1. Slovenskej republiky (SR) a jednostranné zameranie na vyhľadávanie odbojových tradícií. V posledných rokoch zas do historiografie, publicistiky – pod mediálnym i politickým tlakom – preniká zas podobne nebezpečná tendencia tzv. politickej korektnosti. Táto tabuizuje, či v lepšom prípade zahmlieva podstatu slovensko-maďarského sporu a sústreďuje sa na jednostranné vyhľadávania prvkov „pokojného spolužitia“, „tolerancie“, „multikulturalizmu“ a pod. V prípade reflektovania a hodnotenia vzťahu SR s Maďarskom, ich vzájomných konfliktov, však treba vychádzať z historických okolností a príčinno-následnej súvislosti. Fakty si netreba nasilu prikrášľovať a nie je namieste vnášať do problému (ex-post) všeobecné floskule momentálnych trendov politickej korektnosti.
Etapy integrácie územia stredného Slovenska do I. ČSR: priebeh a dopady konfliktu s Maďarskom v rokoch 1918 - 1919 (III.)
Konflikt s Maďarskom sa vyvíjal so striedavými úspechmi, výprava na obsadenie druhej demarkačnej čiary čs. vojskami bola spočiatku úspešná, podarilo sa na čas dokonca obsadiť aj Salgótarján a Miskolc. Začiatkom mája 1919 pod vedením gen. Letovského obsadila Salgótarján tzv. Lučenecká skupina. Už o pár dní však ofenzíva maďarskej armády znamenala stratu týchto miest a maďarské vojsko začalo postupovať podľa plánu generálnej ofenzívy z 21. marca 1919 ktorý prijala maďarská vláda.
Vývoj volebného zákonodarstva v prvej Československej republike
Požiadavka demokratickej úpravy volebného práva je jedným zo základných znakov vyspelej demokratickej spoločnosti. Právne predpisy platné v Československu boli v mnohých ohľadoch takmer identické, a to už či šlo o voľby do obecných zastupiteľstiev, župných zastupiteľstiev, okresných výborov (po roku 1927 okresných a zemských zastupiteľstiev) ako aj pre voľby do Senátu a Poslaneckej snemovne NZ.
Etapy integrácie územia stredného Slovenska do I. ČSR: priebeh a dopady konfliktu s Maďarskom v rokoch 1918 - 1919 (II.)
Po obsadení územia Slovenska nastalo obdobie budovania novej verejnej správy, zároveň však vyvstala otázka hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti, otázka budovania infraštruktúry ale najmä sa do popredia po vojnovej kataklizme a hospodárskych škodách dostávala otázka sociálna. V období po I. svetovej vojne došlo ku kumulácii rastúceho nacionalizmu v spojení so sociálnymi požiadavkami k rôznym revolučným, vystúpeniam. Po vzore boľševickej revolúcie v Rusku aj Maďarsko riešilo politický ale najmä sociálny rozvrat nastolením boľševickej vlády a diktatúry proletariátu. Heslom revolucionárov nebolo len zmena v samotnom Maďarsku ale aj snaha odstrániť diktát „ kapitalistických“ krajín Dohody o povojnovom usporiadaní Európy. Snahou o podmanenie aspoň časti územia Slovenska bolo podľa M. Čaploviča, „aby Územie Slovenska netvorilo pevnú a organickú časť republiky a bolo ho možné v príhodnom čase ľahko oddeliť –bolo to tak zvlášť v Maďarsku ale i v susednom Poľsku.“ [38]
Horný Novohrad a vznik 1. Československej republiky 1918 - 1919 (II.)
Po strate Lučenca sa veliteľ lučenského úseku gen. Letovský rozhodol stiahnuť svoje jednotky až do priestoru Dobrá Niva – Detva – Dobroč – Kučelach, aby sa jeho otrasené jednotky zregenerovali a vyčkali na posily. Potom chcel vo vhodnom okamihu prejsť do protiútoku a dosiahnuť pôvodnú demarkačnú čiaru. Veliteľ armádnej skupiny však s takýmto ďalekosiahlym ústupom nesúhlasil a nariadil návrat 2. divízie do pôvodných pozícií. Ako posilu jej dal k dispozícii 2 prápory od 4. divízie. Gen. Letovský potom zastavil ústup svojej divízie na čiare Bzovík – Litava – Lešť – Šula – Tomášovce. V dňoch 2. až 5. júna 1919 sa na tejto čiare rozpútali rozhorčené boje. Na 2. júna 1919 nariadil opätovné získanie Lučenca. Maďari však stále posilňovali svoje jednotky pri Lučenci. Neďaleko obce Ábelová a výšiny Bradlo sa im napokon podarilo vkliniť medzi bojové skupiny 2. divízie. Gen. Letovský sa snažil tento prienik zastaviť. Maďari už medzi tým obsadili Budinskú skalu. Dva prúdy čs. vojska mali zaútočiť na Budinskú skalu. Jeden od severu z Kriváňa a druhý z východu od obce Divín. Maďari však tento útok predbehli a sami zaútočili na Divín. Obrancov zatlačili do Mýtnej, čím sa dostali do tyla oddielov brániacich priestor Tomášovce – Lovinobaňa. Gen. Letovský sa preto rozhodol stiahnuť svoje jednotky ku Kriváňu. [61]
Nemecké opevnenia v oblasti Malých Karpát z druhej svetovej vojny
19. marca 1939 podpísal Jozef Tiso vo Viedni vazalskú „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“. Dohodu podpísal za nemeckú stranu minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop až 23. marca v Berlíne. Druhý článok umožňoval Nemecku na území západného Slovenska zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené vojenskou silou, ktorú pokladá za potrebnú. Jednalo sa o územie Záhoria, Malých a Bielych Karpát a Javorníkov – tzv. Nemecké ochranné pásmo alebo tiež Schutzzone. I keď konkrétna dohoda o ochrannom pásme vznikla až 12. augusta toho roku, Nemci obsadili toto územie bez akéhokoľvek ozbrojeného odporu už druhý deň po vyhlásení samostatnosti Slovenska 14. marca 1939. Wehrmacht sa spočiatku dopustil na obsadenom území aj takého neprístojného správania, akým bolo drancovanie. Už krátko po rozmiestnení jednotiek sa začali stavať ďalšie vojenské objekty, dopravná infraštruktúra a pre obavy z ďalšieho vývoja aj prvé opevnenia.
