Obsah nového čísla Druhej svetovej 2/2013 sa nesie v znamení konfliktu síl totalitárnych ambícií a protipólov ich nositeľov. Jednotlivé príspevky poodhaľujú viacero rovín trecích plôch, ktoré priniesol vývoj na Slovensku v rokoch 1938 – 1948. …
Read More →
Šiesty október znamenal pre Česko-slovenskú republiku významnú zmenu. Pod vplyvom mníchovských udalostí vláda generála Syrového vyslovila súhlas s vydaním zákona o samostatnej existencii českého a slovenského národa 5. októbra 1938 popoludní.[1] Na Slovensku mala pozíciu hegemóna Hlinkova slovenská ľudová strana. Predstavitelia koaličných strán sa s ľudákmi zišli 6. októbra. Politický dokument pod názvom Žilinská dohoda sa hlásil k samourčovaciemu právu slovenského národa pod kuratelou HSĽS. …
Read More →
Viedenská arbitráž 2. novembra 1938 znamenala zásadnú zmenu vzťahov medzi Česko-Slovenskom (neskôr 1. Slovenskou republikou) a horthyovským Maďarskom. Maďari privítali tento akt s nadšením, na druhej strane nemaďarské obyvateľstvo, Slováci a Česi s obavami pozerali na to, ako sa dostali do područia maďarského štátu. Tvrdé dopady Viedenskej arbitráže pocítili na vlastnej koži. V mnohých prípadoch boli ohrozovaní na životoch, vyháňaní z domovov a zbavovaní svojho majetku. Štúdia na základe literatúry, archívnych prameňov a osobných svedectiev pamätníkov (oral history) prináša pohľad na život a postoje vybraných skupín obyvateľstva v regióne južného Slovenska v období Viedenskej arbitráže. …
Read More →
V prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny bol minimálne v celom stredoeurópskom priestore realitou nárast protižidovských nálad, ktorých skonkretizovaná forma vyústila do antisemitsky zameraných javov rôznej podoby a intenzity. V blízkom zahraničí dosahovali aj oveľa vyššiu intenzitu a brutalitu – v tomto prípade môžeme hovoriť nielen o výtržnostiach a demonštráciách, ale vo veľkej miere tiež o pogromoch a vraždení židovského obyvateľstva. …
Read More →
Narodil sa na Slovensku, no väčšinu života strávil v zahraničí. Napriek dlhodobému odlúčeniu od rodnej krajiny slovenčinu nezabudol a popri ďalších jazykoch ňou dokáže bez problémov komunikovať dodnes. Prežil holokaust, po vojne emigroval do Izraela a stal sa významným historikom, ktorého práce sú vo svete známe a rešpektované. Ješajahu Andrej Jelínek. …
Read More →