Free Fat Burning Foods List metabolism pills weight loss 1. Weight loss due to gastrointestinal or digestive diseases and disorders previous Fennel is a carminative herb that helps reduce colic, gas, indigestion, intestinal disorders, assimilation, nausea, and flatulence. It also can help break up kidney stones and uric acid in the tissues and is therefore used in treating gout. Fennel (seed) will help clear mucus and phlegm from the lungs and it will also help rid the intestinal tract of mucus. Its tissue cleansing properties also have a cleansing effect on the gall bladder and liver. Fennel is very effective for cancer patients after radiation and chemotherapy. Fennel will help improve digestion and quiet hiccups. This herb will effectively reduce or eliminate intestinal and stomach gas. click for info Just because you are eating healthier foods does not mean you can t indulge yourself every so often. Got a craving for pizza? Go ahead and have some, but instead of eating three slices choose to have just one. Want one of those chocolate bars sitting next to the cashier? Indulge yourself but enjoy one section now and save the other two for a later date. fastin weight loss pill There is absolutely NOTHING BETTER than this simple exercise that you do at home while standing up. You suck in your stomach as much as you can, then you hold it for 2-5 seconds, then you release it for a brief rest. Then you do it all over again. Or, you can do this every once in awhile during your free times throughout the day. bipolar meds weight loss Druhá svetová | Perzekúcie a deportácie židovského obyvateľstva v trenčianskom okrese v rokoch 1939 – 1945

Perzekúcie a deportácie židovského obyvateľstva v trenčianskom okrese v rokoch 1939 – 1945

O bdobie rokov 1939 – 1945 je pre židovské obyvateľstvo poznamenané nesporne najtragickejšími udalosťami v dejinách. Najskôr boli zbavení svojich občianskych a ľudských práv,  nasledovalo ich vyradenie z politického a hospodárskeho života, odobranie majetku, prenasledovanie a napokon deportácie. Riešenie „židovskej otázky“ povýšila slovenská vláda na jeden z najdôležitejších problémov štátu. Antisemitská politika vychádzala nielen z existujúceho nátlaku nacistov, ale bohužiaľ aj mnohí vtedajší predstavitelia slovenskej vlády a významní funkcionári boli presvedčení o jej správnosti a aktívne sa na nej podieľali.

Trenčiansky okres patril medzi okresy s početne zastúpenou židovskou komunitou. Z celkového počtu 63 725 obyvateľov [1] žilo v Trenčíne a v 54 obciach trenčianskeho okresu 2146 židovských občanov, čo predstavuje 3,4% z celkového počtu obyvateľstva daného okresu.[2] Židovské vierovyznanie malo zastúpenie v konfesionálnej štruktúre Trenčianskeho okresu  hneď na druhom mieste po rímskokatolíckom náboženstve. Celý okres bol rozdelený na 4 rabináty, ktoré sídlili v Trenčíne, Drietome, Liborči a Bošáci.[3] V centre mesta Trenčín stála židovská synagóga, ktorá sa v roku 1941 stala terčom viacerých útokov. Príslušníci Freiwillige Schutzstaffel (FS)  a Hlinkovej gardy (HG) ju znesvätili a poškodili vnútorné zariadenie. [4]

Diskriminačné opatrenia proti židovským obyvateľom trenčianskeho okresu väčšinou kopírovali celoštátne vyhlášky a nariadenia. Najvýraznejšie sa prejavili v Trenčíne, ako v okresnom meste a od roku 1940 aj sídle rozsiahlej Trenčianskej župy.[5] Dňa 18. apríla 1939 bolo vydané 1. vládne nariadenie týkajúce sa židovských občanov. Vymedzovalo pojem Žid na základe náboženských kritérií. Podľa neho sa mal za Žida pokladať každý, kto pochádzal zo židovských rodičov a pred 30. októbrom 1918 nebol pokrstený.[6]

Židom bolo zakázané zdržiavať sa na uliciach a vo verejných miestnostiach a priestranstvách. Zákon im stanovoval i zákaz akéhokoľvek zhromažďovania sa alebo schádzania sa v súkromných bytoch. V Trenčíne sa nemohli zdržiavať na Hlinkovom námestí a v mestskom parku. Cestou vedúcou cez mestský park mohli prejsť iba ak išli na stanicu alebo zo stanice. Židia mali zakázané navštevovať trhy a nakupovať v jarných a letných mesiacoch pred 9. hodinou (letné obdobie trvalo od 1. apríla do 1. októbra) a v jesenných a zimných mesiacoch pred 10. hodinou (zimné obdobie trvalo od 1. októbra do 31. marca). Predmety dennej potreby nemohli kupovať mimo trhovísk. Nedodržanie nariadení sa trestalo peňažnou pokutou alebo väzením.[7]

Židovskí obyvatelia mali v Trenčíne zakázané bývať na Hitlerovej a Hlinkovej ulici a Hlinkovom námestí. Všetky domy a byty, ktoré obývali židovské domácnosti, mali byť označené viditeľným židovským znamením – židovskou hviezdou, ktoré obdržali od Ústredne Židov.[8]  Najskôr boli označené domy a byty, neskôr i samotní ľudia  schválením Židovského kódexu v septembri 1941.

Perzekučné opatrenia sa dotýkali aj výkonu viacerých povolaní, najmä advokátov, lekárov, lekárnikov, učiteľov, notárov. V hospodárskom živote štátu mali zaberať iba také percento pozícií, aké percento obyvateľstva tvoria na Slovensku. Židia boli vylúčení aj z verejných služieb, nesmeli byť zamestnancami štátu. Na všetkých štátnych úradoch a inštitúciách, aj vrátane snemu a ministerstiev, sa robili kádrové previerky z hľadiska rasovo čistého „árijského“ pôvodu. Všetci štátni zamestnanci museli dokazovať vyhláseniami a krstnými listami svoju rasovú čistotu.[9]

Vláda vydala i nariadenie o usmernení počtu Židov pri výkone lekárskej praxe. Postupne bolo židovským lekárom zakázané vykonávať lekársku prax, likvidovali sa ich ordinácie a boli im zhabané lekárske  prístroje a zariadenie. Prax bola v Trenčíne a blízkom okolí zakázaná celkovo 15 židovským lekárom, z toho 12 praktickým, 1 kúpeľnému a 2 zubárom. Šiesti židovskí lekári mohli naďalej pokračovať vo výkone svojho povolania.[10]  Dňa 10. novembra 1941 Obvodný notársky úrad v Trenčianskych Tepliciach  hlásil,  že v meste sa nenachádza žiadny praktický árijský lekár. V Trenčíne bol tiež  nedostatok árijských lekárov a zubný lekár ani jeden.[11] Keďže takmer polovica lekárov patrila pod pojem židovského obyvateľa, boli v tomto rezorte vo vysokej miere udeľované výnimky.

Zakázaný a prísne strážený bol najmä spoločenský styk árijcov so židovskými jednotlivcami a rodinami. Kto tento zákaz porušil, bol vyhlásený miestnym rozhlasom. Uzákonená bola i pracovná povinnosť židovských občanov. Všetci práceschopní a z hospodárskeho života vyradení Židia sa mali stiahnuť do pracovných stredísk. Do práce boli zaradení  Židia mužského pohlavia od 18 do 50 rokov. Vznikali dočasné pracovné strediská, kde boli Židia určení na rôzne ťažké práce. Dozor nad  pracovnými strediskami mal vlastník firmy, pre ktorého sa pracovalo za pomoci HG prípadne FS a žandárstva. V Trenčíne a okolí sa nachádzalo takýchto stredísk celkovo 14 a v samotnom Trenčíne 9.[12] Židia pracovali v stavebných firmách, na parnej píle, 60 židovských občanov pracovalo v Dubnici nad Váhom pri stavbe hydrocentrály,[13] venovali sa zberu a konzervovaniu ovocia a lesných plodov, pracovali v tehelni atď.

Na jeseň 1941 sa začalo s výstavbou pracovných táborov v Novákoch, Seredi a vo Vyhniach, ktoré boli určené pre židovských občanov. Najväčší bol pracovný tábor v Novákoch, v ktorom bolo okolo 1700 väzňov, v Seredi 1300  a najmenší vo Vyhniach, kde pracovalo približne 400 osôb.[14] Z Trenčína boli Židia posielaní do najbližšieho pracovného tábora v Novákoch. Už 9. novembra 1941 telefonoval vládny komisár pre židovské pracovné tábory Július Pečúch, aby Okresný úrad v Trenčíne dodal 70 Židov do pracovného tábora v Novákoch.[15] O 3 dni neskôr bolo do Novák z Trenčianskeho okresu dopravených 51 židovských občanov.[16]

Majetok židovských občanov bol zabavovaný. Museli odovzdať zbrane, písacie stroje, automobily, motocykle, fotoaparáty, rádiá, cennosti, ich domy a byty sa stali významným artiklom obsadzovaným nežidovským obyvateľstvom. Podľa odhadu z roku 1942 sa v Trenčíne nachádzalo celkovo 247 židovských domov, ktorých odhadovaná hodnota činila 57 170 158 Ks.[17]

Jeden z najradikálnejších zákonov namierených proti židovskému obyvateľstvu vyšiel 9. septembra 1941 vo forme vládneho nariadenia 198/1941, známe ako tzv. Židovský kódex.[18] Bolo to nariadenie „O právnom postavení Židov“, zdôrazňovalo sa  riešenie židovskej otázky na rasovom princípe. Propaganda sa chválila, že už „odbilo Židom“, pretože na Slovensku boli vydané najprísnejšie protižidovské rasové zákony, ktoré budú vzorom pre celú Európu. „V istom ohľade sú prísnejšie ako nemecké. Kto je Židom? Židia budú označení, Židia nebudú vo verejných a štátnych službách. 270 paragrafov máme na Židov.[19]

Napriek chváleniu sa propagandy (T. J. Gašpar), že na Slovensku boli vydané najprísnejšie rasové protižidovské zákony, podľa paragrafov 255 a 256 v Židovskom kódexe mohol prezident republiky udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku osobám židovskej národnosti. Prezidentská výnimka bola udelená aj vdove Kornélii Kramerovej z Trenčianskych Teplíc. Vdova viedla poriadny život a od svojho pokrstenia pravidelne navštevovala kostol. [20] Žiadosť o oslobodenie bola kladne vybavená aj Fridrichovi Sebökovi z Trenčína. Žiadateľ bol podľa hlásenia politicky spoľahlivý a jeho deti sú pokrstené. Dokonca sa zúčastnil ako poručík bojov proti Poľsku  v roku 1939.[21] Väčšina žiadostí však bola zamietnutá.

Výnimky mohli udeľovať aj ministerstvá (najmä ministerstvo hospodárstva, ministerstvo školstva a i.) židovským zamestnancom a odborníkom, ktorí boli dočasne nenahraditeľní.

Arizácia a likvidácia židovských podnikov v trenčianskom okrese

Snahou vlády bolo odstrániť vplyv židovských občanov v hospodárskom živote a previesť židovský majetok do árijských rúk. V marci 1939 začalo rušenie oprávnení hostinských a výčapníckych živností, ktoré boli odobraté židovským občanom.  Arizačný proces sa začína na Slovensku nariadením vlády o menovaní dôverníkov a dočasných správcov do priemyselných a obchodných podnikov. Už v marci 1940 sa na stránkach Trenčana objavovali výzvy, že miestne organizácie HSĽS prevádzajú súpis uchádzačov, ktorí mienia arizovať židovské podniky všetkého druhu.[22]  Arizácia sa začala v meste Trenčín a postupne sa rozšírila do celého okresu. Prvým na 100 % arizovaným obchodom v Trenčíne bolo Papierníctvo, kníhkupectvo a novinárstvo A. J. Uherkovej na Hlinkovom námestí.[23] Celkovo bolo v Trenčianskom okrese arizovaných 87 židovských podnikov, z toho až 64 len v okresnom meste Trenčín.[24] Najčastejšie zastúpenie mali židovskí podnikatelia v živnosti hostinskej a výčapníckej, krajčírskej, mäsiarskej, klampiarskej, hodinárskej a  modistickej.

V Trenčianskej župe nevzniklo pri župnom úrade samostatné oddelenie riadiace arizáciu a neskôr likvidáciu židovských podnikov. Hoci sa v máji 1940 konala porada o arizácii, na ktorej sa zúčastnil trenčiansky župan Vojtech Kállay spolu aj so svojim zástupcom, no už v septembri boli v Trenčianskej župe pozastavené všetky arizačné rozhodnutia. Arizačná agenda prešla zo župného úradu na Ústredný hospodársky úrad (ÚHÚ) na čele s Augustínom Morávkom, ktorý bol centrálnou inštitúciou na vykonávanie protižidovských opatrení. ÚHÚ nariadil predložiť zoznamy továrenských podnikov. Zoznam mal obsahovať: názov firmy, majiteľa, prípadne viacerých majiteľov, ich národnosť a náboženstvo. Bolo potrebné uviesť, či je podnik židovský. V zozname bol uvedený aj predmet výroby, počet zamestnancov, úradníkov, približný ročný obrat a čistý zisk.[25]

Ešte jednoduchšie, ako podnik arizovať, bola jeho likvidácia. Na základe nariadení ÚHÚ sa na Slovensku zlikvidovalo v roku 1941 celkovo 9935 židovských podnikov, z toho 251 v Trenčianskom okrese a v samotnom Trenčíne 159.[26] Začiatkom novembra 1941 sa v okresnom  meste už nenachádzal  žiadny židovský podnik.

Arizačný proces však nesplnil očakávaný výsledok. Nebola vyrovnaná sociálna nespravodlivosť, ani sa nevyriešila zlá sociálna situácia chudobnejších vrstiev obyvateľstva. Výsledkom arizácie bolo len zbohatnutie úzkej skupiny arizátorov. Arizácia bola v konečnom dôsledku nevýhodná i pre štát, keďže prišiel o významné daňové prínosy. Arizátormi boli často neodborníci, ktorí napáchali veľké škody pre národné hospodárstvo. Židovský podnik znamenal pre nich iba rýchly príjem a možnosť zbohatnutia.

„Konečné riešenie židovskej otázky“ – Deportácie židovského obyvateľstva z trenčianskeho okresu

Na Slovensku zostali desaťtisíce židovských občanov bez majetku, akéhokoľvek príjmu a prostriedkov. Rovnako tomu bolo aj v trenčianskom okrese. Zbedačené židovské obyvateľstvo sa stalo nežiaducim bremenom a vláda hľadala vhodné riešenie tohto vzniknutého sociálneho problému.

Dočasné riešenie prinieslo vytvorenie pracovných stredísk pri viacerých podnikoch v celom okrese. Začali sa robiť prípravy na vysťahovanie Židov zo Slovenska. Deportácie židovského obyvateľstva boli schválené ústavným zákonom o vysťahovaní Židov z dňa 15. mája 1942, napriek tomu, že transporty začali už v marci. Vysťahovaní Židia automaticky stratili aj občianstvo Slovenskej republiky. Ustanovenie zákona neplatilo pre Židov pokrstených pred 14. 3. 1939, na osoby pochádzajúce zo zmiešaných manželstiev, pre hospodársky dôležitých  Židov a nenahraditeľných odborníkov,  pre Židov, ktorým bola udelená prezidentská výnimka alebo výnimka niektorého z ministerstiev. Vyňatie spod vysťahovania platilo aj pre rodinných príslušníkov židovského občana.[27]

Rovnako, ako na celom Slovensku, i v trenčianskom okrese na úrovni miest a obcí mali deportácie na starosti gardisti a miestne policajné oddiely, prípadne oddiely FS. Židia boli sústredení v koncentračných strediskách, ktoré vznikli v Bratislave – Patrónke, Poprade, Seredi, Novákoch a Žiline. Deportácie židovského obyvateľstva prebiehali  od marca do októbra 1942. Potom boli zastavené a až po potlačení SNP a príchode nemeckých jednotiek sa opäť obnovili.

V marci 1942 sa začína aj tragédia trenčianskych Židov. Okresné veliteľstvo HG v Trenčíne a miestne žandárske stanice dostali 18. marca 1942 nasledovné pokyny: určeným Židom mali byť doručené zvolávacie lístky a upozorniť ich, že majú najviac 1 hodinu  k príprave na cestu. Vidiecke žandárske stanice z miesta sústredenia dopravia Židov na žandársku stanicu v Trenčíne dňa 22. marca do 12-tej hodiny. Treba sa presvedčiť, či sa Žid dostavil na koncentračné miesto a ak nie, je potrebné ho predviesť. Počítalo sa aj s tým, že Židia použijú všetky možné prostriedky, aby sa vyhli pracovnej povinnosti. Po dezertovaných Židoch je nariadené zaviesť prísne pátranie, pričom o týchto osobách sa vyhotovia osobitné zoznamy. Batožina každého Žida nesmie presiahnuť 50 kg. Mala obsahovať klobúk, 2 kabáty, jedny šaty, 2 páry obuvi, 3 súpravy spodného prádla, 2 prikrývky, 1 šálku, príbor a čistiace potreby, ako zubnú pastu a mydlo. Z Trenčína budú Židia dopravení vlakom do koncentračného strediska v Žiline.[28] Celá akcia bola prezentovaná ako odchod Židov na práce. V archíve sa nachádza zoznam 221 židovských občanov, ktorí mali byť 22. marca 1942 dopravení do Žiliny. Mnohí sa však nedostavili a pri viacerých osobách v zozname je uvedené, že sa už nachádzajú v pracovnom tábore v Novákoch. Celkovo bolo do koncentračného strediska v Žiline 22. marca odovzdaných 144 židovských občanov.[29]

V rámci vládneho nariadenia poslalo ministerstvo vnútra i zoznamy Židoviek, ktoré mali byť dodané do príslušného koncentračného strediska. Výber židovských žien sa konal na základe určitých kritérií. Vybrané boli ženy slobodné, vdovy alebo rozvedené, vo veku od 16 do 45 rokov, ak boli bezdetné a neboli pokrstené pred 10. septembrom 1941. Ženy, ktoré nespĺňali dané predpoklady, mali byť zo zoznamov vyškrtnuté a nahradené inými židovskými ženami, u ktorých boli podmienky splnené.  Dňa 27. marca 1942 bolo do koncentračného tábora Bratislava – Patronka dopravených a odovzdaných 64 židovských žien z Trenčianskeho okresu a o 4 dni neskôr ďalších 36 žien.[30]

Do koncentračného strediska v Žiline boli 25. marca 1942 dodaní i 4 židovskí praktickí lekári a 1 zubár z Trenčianskeho okresu.[31] Ďalší transport do Žiliny odovzdal 15 židovských občanov. V marci 1942 odišlo z Trenčína celkovo 5 transportov s 264 židovskými obyvateľmi.

Transporty pokračovali aj v apríli. Z Trenčína bolo vypravených až 11 transportov so 735 osobami. Smerovali do koncentračných stredísk Žilina a  Nováky. Dňa 15. apríla 1942 hliadka trenčianskej žandárskej stanice za prítomnosti členov HG dopravila do koncentračného strediska v Žiline 299 Židov.[32] V máji bolo deportovaných približne 20 židovských občanov z Trenčína a okolitých dedín do Serede a Žiliny. V mesiaci jún odišlo z Trenčína 7 transportov, najpočetnejší z nich sa uskutočnil 10. júna v počte 64 židovských osôb a smeroval do Žiliny.[33] V júli bolo z mesta Trenčín vypravených 9 transportov, z toho 6 do Žiliny, 2 do Serede a 1 do Novák. V auguste a septembri 1942 deportácie postupne ustávajú, hoci je ešte odtransportovaných približne100 osôb.

Osem židovských občanov z Trenčína  bolo odtransportovaných v septembri 1942 aj do koncentračného strediska Židov v Poprade.[34]

Židia uznaní za neschopných transportu sa posielali do židovského starobinca v Seredi. Asociálne živly a Rómovia boli zaraďovaní do pracovného útvaru v Hanušovciach nad Topľou, kde mali pracovať pri stavbe železnice Prešov – Strážske. Osobitné koncentračné stredisko sa zriadilo v Novákoch pre Židov dezertérov. Zaradení sem boli Židia, ktorí boli určení na práce a dezertovali, ktorí sa pokúsili o útek do zahraničia alebo marili sústreďovanie židovských občanov.

Celkovo najviac deportácií z Trenčína smerovalo do najbližšieho sústreďovacieho tábora v Žiline, na druhom mieste boli Nováky, potom Bratislava – Patrónka, len ojedinele do Serede a 1 transport sa uskutočnil do Popradu. Od marca do októbra 1942 bolo odtransportovaných podľa dostupných údajov približne 1200 židovských obyvateľov z Trenčína a okolia. Po roku 1942 zostalo v Trenčíne ešte asi 350 židovských občanov, čo bola  1/5 pôvodnej tunajšej židovskej komunity.[35]

Miestne úrady v Trenčíne poslušne plnili príkazy nadriadených orgánov. Vyhotovovali zoznamy transportovaných, zabezpečovali pokojný priebeh deportácií z mesta a okresu, podnikali razie na skrývajúce sa osoby. Umiestnenie do koncentračného strediska v Žiline, Novákoch, Bratislave – Patronke, Seredi a Poprade nebolo konečným riešením. V prvých ôsmich transportoch od 25. marca do  5. apríla vypravili zo Slovenska prevažne židovskú mládež v počte asi 8000 osôb. Koncom marca odišlo v tzv. pracovných transportoch z koncentračných stredísk v Bratislave, Seredi a Žiline asi 250 mladých ľudí z Trenčína.[36]

Transporty sa na jeseň 1942 zastavili a neboli obnovené až do príchodu nemeckých okupačných jednotiek koncom augusta 1944. Je zaujímavé, že  týždenník Trenčan, ktorý pravidelne uverejňoval články o židovskom nebezpečenstve, sa o deportáciach  nezmienil ani raz. Akýmsi úradným centrom niekoľkých pozostalých Židov v Trenčíne bola úradovňa miestnej Ústredne Židov, ktorej predstaviteľmi boli Dr. Weil a Dr. Artúr Süsz. Úderom pre zvyšné židovské obyvateľstvo bola smrť hlavného rabína Pinkasa  Kellera v roku 1943, ktorý už dlhší čas žil v neustálom strachu pred deportáciou.[37]

Po zastavení deportácií vznikali pracovné tábory a strediská, kde boli sústredení židovskí obyvatelia. Jedno takéto stredisko vzniklo aj v roku 1943 presťahovaním stredísk zo sv. Jura a Lábu v Kostolnej pri Trenčíne, kde Židia pracovali pri stavbe hydrocentrály. Stredisko malo takmer 200 zaradencov.[38]

Keď začala nemecká okupácia krajiny po vypuknutí SNP, nemecká armáda a policajné jednotky prišli  na Slovensko nielen potlačiť Povstanie, ale aj definitívne vyriešiť židovskú otázku. Začala sa brutálna likvidácia židovského obyvateľstva, či už strieľaním na miestach alebo ďalšími deportáciami do Ríše. Existujúce pracovné tábory boli zrušené a zriadil sa jeden centrálny zberný  tábor v Seredi. Transporty zo Serede prebiehali  od 30. septembra 1944 do 31. marca 1945. Podľa údajov bolo vyslaných zo Slovenska ešte 13 transportov. Nie je možné zistiť,  koľko Židov z Trenčína bolo deportovaných v 2. vlne deportácií, keďže k danému obdobiu nám chýbajú archívne pramene.  Ohrození Židia však už reagovali aktívne. Zapojili sa do Povstania, hľadali rôzne úkryty v mestách, aj na dedinách. Prípravy na odboj prebiehali aj v pracovných táboroch. Keď vypuklo SNP, brány táborov sa otvorili a väzni sa pridali k povstalcom.

Miestne úrady v Trenčíne konali pravidelné razie, ktorých obeťami sa stávali nespoľahlivé osoby, utečenci alebo Židia, ktorí sa skrývali a obchádzali protižidovské nariadenia a zákony. Podľa zoznamu židovských lekárov a lekárnikov ešte v roku 1944 pôsobili v trenčianskej nemocnici 3 židovskí lekári: Dr. Eliáš Jozef ako zástupca primára chirurgie, Dr. Emil Pollák ako jediný röntgönológ a Dr. Gejza Friedmann ako zástupca na psychiatrickom oddelení. V Trenčíne bol zamestnaný i v lekárni Červienku Žid Július Field. Lekáreň bola podľa hlásenia bezpodmienečne potrebná a inej kvalifikovanej sily v nej niet.[39] Napriek týmto upozorneniam a nedostatku, respektíve neprítomnosti kvalifikovaných árijských pracovníkov, všetky výnimky prestali platiť a lekári i lekárnik boli odvedení. V rozhlase neustále zneli vyhlásenia, že je zakázané pomáhať Židom a partizánom. Druhá vlna deportácií zlikvidovala zvyšok  kedysi početnej náboženskej obce v Trenčíne.

Mnoho židovských občanov žijúcich na území Slovenska sa zachránilo emigráciou. Mnohým pomohli miestni ľudia, u ktorých sa ukrývali niekedy aj celé roky. Objavili sa aj úteky do hôr a do Maďarska alebo žili na Slovensku s falošnými tzv. árijskými papiermi. Ďalším spôsobom záchrany bolo dať sa prekrstiť na niektorú z kresťanských cirkví.  V Trenčíne si v roku 1942  podalo 220 židovských občanov žiadosť o vystúpenie zo židovskej cirkvi.[40] Na Slovensku sa začalo hromadné krstenie židovských občanov a antidatovanie krstných listov, čo robili katolícki aj evanjelickí kňazi v snahe pomôcť ohrozeným osobám. Evanjelický kňaz Ivan Kolesár z obce Adamovské Kochanovce bol vyšetrovaný za dodatočné dopísanie Žida Dezidera Venetianera do matriky pokrstených v roku 1925.[41]

V koncentračných táboroch v priebehu rokov 1942 – 1945 zahynulo celkovo 6 miliónov európskych Židov. Z toho len z Trenčína a okolia bolo vyvraždených približne 1600 a zo samotného mesta Trenčín 1350 židovských občanov.[42] To nie sú len čísla a štatistiky, ale zmárnené ľudské životy. Je naozaj zarážajúce, kam až môže ľudská chamtivosť, túžba po moci, predsudky a rasová neznášanlivosť zájsť. Vraždenie židovského obyvateľstva je nesporne jednou z tragédií v dejinách 20. storočia.

Recenzoval: Doc. PhDr. Peter Mičko, PhD. (Katedra histórie FHV UMB, Banská Bystrica)

[1] Lexikón obcí Slovenskej republiky, Štátny štatistický úrad, Bratislava 1942. Stav počtu domov a počtu obyvateľstva k roku 1940.

[2] Súpis Židov (1942). Zoznam obcí okresu Trenčín. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2007 [cit. 2013-01-07]. Dostupné na internete: <http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=652>

[3] Archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (A MV SR) v Bratislave,  pobočka Trenčín, f. Okresný úrad (OÚ)  Trenčín,  adm., šk. č. 398, dok. č. 7840/1939. Evidencia farských  úradov a  rabinátov v Trenčianskom okrese.

[4] BRABENEC, Vojtech: Židovstvo v Trenčíne. In: ŠIŠMIŠ, Milan: Trenčín: Vlastivedná monografia 2.  Bratislava: Alfa-press, 1997, s. 121.

[5] Trenčianska župa vznikla od 1. januára 1940. O pomeroch v Trenčianskej župe bližšie pozri JANAS, Karol: Trenčianska župa (1940-1945). K niektorým aspektom vzniku, existencie a fungovania verejnej správy na Trenčiansku. Trenčín : FSEV, 2007.

[6] LACKO, Martin: Slovenská republika 1939-1945. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, Ústav pamäti národa, 2008. s. 66.

[7]A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. Mestský národný výbor (MNV) Trenčín, prez., šk. č. 15, dok. č. 459/1941. Protižidovské opatrenia v Trenčíne vyhlášky.

[8] A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, prez.,  šk. č. 60,  dok. č. 228/1942. Zákon o povinnom označení židovských domov a bytov židovskou hviezdou.

[9] KAMENEC, Ivan: Po stopách tragédie. 1. vyd. Bratislava: Archa, 1991. s. 144.

[10] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 62, dok. č. 727/1940. Zoznam lekárov, ktorí mohli naďalej vykonávať lekársku prax a zoznam lekárov, ktorým bolo zakázané lekársku prax vykonávať.

[11] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. Okresný národný výbor (ONV) Trenčín , prez., šk. č. 62, dok. č. 727/1940. Hlásenie Obvodného notárskeho úradu o počte árijských lekárov v meste.

[12] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. ONV Trenčín, prez., šk. č. 57, dok. č. 672/1941. Výkaz pracovných stredísk Trenčianskeho okresu.

[13] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. ONV Trenčín, prez., šk. č. 57, dok. č. 672/1941. Zriadenie pracovného židovského strediska v Dubnici nad Váhom.

[14] KAMENEC, I.: Po stopách tragédie, s. 256.

[15] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. ONV Trenčín, prez., šk. č. 57, dok. č. 672/1941.Telefonogram o dodaní Židov do pracovného tábora v Novákoch.

[16] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. ONV, prez., šk. č. 57, dok. č. 672/1941. Dodanie Židov do pracovného tábora v Novákoch.

[17] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, Kronika mesta Trenčín z rokov 1943 – 1948, s. 22.

[18] Slovenský zákonník, roč. 1941, čiastka 52, 10. 9. 1941. Nariadenie 198 – O právnom postavení Židov.

[19] Ľudové noviny, roč. 2, 21. 9. 1941, č. 25, s. 1.

[20] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 62, dok. č. 1147/1941. Žiadosť o oslobodenie.

[21] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 63, dok. č.  502/1942. Žiadosť o oslobodenie.

[22] Trenčan,  roč.  17, 23. 3. 1940, č. 13,  s. 2.

[23] Trenčan,  roč.  17, 7. 9. 1940, č. 37, . s. 2.

[24] Arizácie podnikov Židov. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2008 [cit. 2012-02-17]. Dostupné na internete: < http://www.upn.gov.sk/arizacie/vysledky-vyhladavania.php?povodny_majitel=&predmet_podnikania=&mesto_obec=&meno_priezvisko_arizatora=&okres=652>

[25] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, adm., šk. č. 455, dok. č. 1599/1941. Zoznam továrenských podnikov.

[26] Likvidácie podnikov Židov (1941-1942). Bratislava: Ústav pamäti národa, 2005-2012 [cit. 2013-01-10]. Dostupné na internete: < http://www.upn.gov.sk/likvidacie/vysledky-vyhladavania.php?meno_priezvisko_majitela=&predmet_podnikania=&mesto_obec=&meno_priezvisko_likvidatora=&okres=Tren%C4%8D%C3%ADn>

[27] Slovenský zákonník, roč.  1942, čiastka 22,  23. 5. 1942, Zákon 68 – Ústavný zákon zo dňa 15. mája 1942 o vysťahovaní Židov, s. 184.

[28] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 60, dok. č. 241/1942.  Pokyny pre deportáciu Židov z Trenčína do koncentračného strediska v Žiline.

[29]A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín,  f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 60, dok. č. 241/1942. Správa o dodaní Židov do koncentračného strediska v Žiline.

[30] A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín,  f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 61, dok. č. 256/1942. Správa o dodaní Židov do koncentračného strediska Bratislava – Patronka.

[31] A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín,  f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 61, dok. č.  274/1942. Správa o dodaní židovských lekárov do koncentračného strediska v Žiline.

[32]A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín,  f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 61, dok. č. 327/1942. Správa o dodaní Židov do koncentračného strediska v Žiline.

[33]A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín,  f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 61, dok. č. 523/1942. Správa o dodaní Židov do koncentračného strediska v Žiline.

[34] A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín,  f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 64, dok. č. 804/1942. Správa o dodaní Židov do koncentračného strediska v Poprade.

[35]KAMENEC, Ivan: Trenčín v rokoch 1938-1945: Politický a spoločenský vývin. In: ŠIŠMIŠ, Milan: Trenčín: Vlastivedná monografia 2. Bratislava: Alfa-press, 1997. s. 33.

[36] KAMENEC, I.: Trenčín v rokoch 1938-1945: Politický a spoločenský vývin, s. 33.

[37] MITTELMANN, Móric: In memoriam. 1.vyd. Trenčín: Židovská náboženská obec, 1948. s. 33.

[38]  NIŽŇANSKÝ, Eduard – BAKA, Igor – KAMENEC, Ivan: Holokaust na Slovensku 5. Židovské pracovné tábory a strediská na Slovensku 1938-1944. Dokumenty. Zvolen : KLEMO, 2004. s. 268, 269, 277.

[39] A MV SR v Bratislave,  pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín, prez., šk. č. 77, dok. č. 807/1944. Zoznam židovských lekárov a lekárnikov v Trenčíne.

[40] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín,  prez., šk. č. 61, dok. č. 279/1942. Žiadosť o vystúpenie zo židovskej cirkvi.

[41] A MV SR v Bratislave, pobočka Trenčín, f. OÚ Trenčín,  prez., šk. č. 67, dok. č. 165/1943. Falošný krstný list.

[42] MITTELMANN, M.: In memoriam, s. 33.

About the author  ⁄ Mgr. Zdenka Muráriková

Mgr. Zdenka Muráriková

Vyštudovala odbor história – výtvarná výchova na Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti je doktorandkou na Katedre histórie Fakulty humanitných vied UMB. Zaoberá sa dejinami trenčianskeho regiónu v období prvej Slovenskej republiky s dôrazom na hospodárske a politické aspekty jeho vývoja.

Comments are closed.

Facebook

Get the Facebook Likebox Slider Pro for WordPress